Príbehy

Klamstvá v mojej hlave

Nechcel som si pripustiť, že by som bol závislý na hre na automatoch a už vôbec som neveril v to, že liečenie by malo vplyv na to, ako často hrám alebo že by som sa dokonca zbavil chuti hrať hazard. Keďže hranie na automatoch pre mňa znamenalo tak veľa, nemohol som si priznať, že by to mohla byť choroba. Mal som pocit, že jediné, čo mi chýbalo, bolo pochopenie v mojej rodine, láska a ich podpora a samozrejme peniaze.

Moje gamblerstvo malo veľký vplyv na môj vzťah s manželkou. Často sa stávalo, že ma od toho chcela odhovoriť, kričala na mňa, že som gambler, že som sa zmenil, odkedy som začal hrávať. Ale ja som jej rečiam neveril. Stále som mal v hlave klamstvá o tom, že je to všetko v poriadku a že vôbec netrpím závislosťou. Keďže som neveril, že ide v mojom prípade o chorobu, neveril som ani tomu, že by mi nejaké liečenie mohlo pomôcť. Moje dlžoby už boli také veľké, že som si nechcel predstaviť splácať ich bežnou výplatou. To bol ďalší dôvod pokračovať v hre. Predstava, že vyhrám veľkú časť peňazí, ktorou sa zbavím dlžôb. Na druhej strane bola túžba po hraní na automatoch taká silná, že som si začal uvedomovať, že ma pohlcuje. Bolo pre mňa také ťažké priznať si, že nad tým strácam kontrolu! Boli to neustále sa opakujúce vnútorné boje, ktoré som prežíval a ktoré ma znova nútili vrátiť sa k automatom.

Raz to zašlo tak ďaleko, že som dva týždne pred Vianocami prehral celú výplatu. Manželka mi dala poslednú šancu pod podmienkou, že musím nastúpiť na liečenie. Súhlasil som. Nastúpil som tam tri dni pred Vianocami. Keď som začal spoznávať príbehy ľudí z liečenia, bol som prekvapený, že som z ich úst počúval môj vlastný príbeh.

foto: ilustračné

STOP hazardu v Bratislave

Chcem podpísať petíciu